"Po spustení tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a po
znížení spotreby elektriny sa Slovensko stalo exportnou krajinou. Keďže
ceny elektriny významne poklesli, je možné očakávať aj snahy o
reštartovanie výroby v energeticky náročnom priemysle výroby hliníka či
ferozliatín. Na druhej strane došlo k ukončeniu produkcie v uhoľných
elektrárňach v Novákoch a vo Vojanoch, čo by však v budúcnosti mali
kompenzovať obnoviteľné zdroje energie a aj spustenie štvrtého bloku v
Mochovciach. Pokiaľ ide o nárast spotreby elektriny, ten by mala
zabezpečiť najmä elektrifikácia dopravy, priemyslu a vykurovania," očakáva analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
Významnými odberateľmi elektriny boli v minulosti OFZ z Oravského
Podzámku či Slovalco v Žiari nad Hronom. Zatiaľ čo ferozliatinári z
Oravy postupne obnovujú výrobu, keď začali so spúšťaním už druhej pece,
obnovenie výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom je stále neisté.
Rentabilita výroby záleží na dlhodobom dostatku lacnej elektriny na
burzách, ale aj nastavení poplatkov súvisiacich s dodávkou, ktoré určuje
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). "ÚRSO môže potvrdiť, že monitoruje predmetnú oblasť a bude postupovať v zmysle svojich zákonných kompetencií," uviedol hovorca úradu Radoslav Igaz.
Práve prepad spotreby elektriny je po náraste výroby druhým hlavným
dôvodom vysokých prebytkov a vývozu elektriny. Celoročná spotreba
elektriny Slovenska bola totiž vlani 26,5 TWh, no ešte v roku 2019 to
bolo cez 30 TWh. Za prvé dva mesiace tohto roka sa oproti porovnateľnému
obdobiu 2023 spotreba mierne zvýšila o 3 % na 4,88 TWh, no za
predchádzajúcimi rokmi ešte stále výrazne zaostáva.
Pokles spotreby je podľa šéfa Slovenských elektrární Branislava Strýčka viditeľný v celej Európe. "Za
posledné dva roky v Európe klesla spotreba o 15 percent oproti rokom
2017 až 2021. Aby sme dosiahli spotrebu 2017, to bude trvať veľmi dlho,"
uviedol Strýček v marcovom rozhovore pre Hospodárske noviny. Celý
pokles sa však podľa šéfa elektrární týka priemyslu a nie domácností.
Situáciu zmení aj dostavba a spustenie štvrtého bloku elektrárne v
Mochovciach. So začiatkom spúšťania elektrárne rátajú v 2. štvrťroku
budúceho roka. Pri plnom výkone by mal jeden blok dodať ročne približne
štyri terawatthodiny elektriny.
SEPS očakáva v nasledujúcich rokoch výrazné zvýšenie výroby aj spotreby
elektriny. Do roku 2033 by sa mala podľa desaťročného plánu rozvoja
prenosovej sústavy zvýšiť spotreba elektriny o viac ako tretinu na 38
TWh a výroba by mala vzrásť až na takmer 42 TWh. Nárast kapacít by mala
podľa prognózy SEPS zabezpečiť okrem dobudovania Mochoviec aj inštalácia
nových fotovoltických a veterných elektrární.